Ako si tento piatok zaťahať proti Kasparovovi?

11. októbra 2011, Čiasi Tvár, Nezaradené

Nedávne brázdenie internetmi mi utkvelo v pamäti. Aby mi utkvené ešte chvíľu tkvelo, spisujem túto drobnú písomnosť, ktorá bude taktiež tkvieť. V pamäti internetu.
Aká novota sa mi predrala až do tých končín hlavy, z ktorej dlhšiu chvíľu nevypadne? Pre niekoho zanedbateľná, pre iného zmieneniahodná. A pre tých, ktorí chceli a chcú každého noblesne a kultivovane zdolávať ako on, je táto novina zaujímavá (povedané jazykom iných členov tohto kmeňa – senzačná).

Nuže, v poradí tretí idol mojích detských čias navštívi hlavnú dedinku Slovenska, ktorú pri serióznych vravách všetci svorne nazývajú menom Bratislava. Na margo spomeniem, že chronologicky prvými vzormi mi boli všetci tí rýchloskladači Rubikových kociek. Pozíciu druhého vzoru obsadil Gagarin. Ale len dovtedy, kým som nezistil, že kozmickú raketu si nepostavil sám.

Tým tretím je Garry Kasparov. Ako malý člen pionierskeho hnutia som sa musel prihlásiť do akéhosi záujmového útvaru. Hýbať sa mi nikdy príliš nechcelo, tak som si posedel medzi šachistami. Prihlásil som sa zrovna v čase konania druhého zápasu o majstra sveta medzi Kasparovom a Karpovom. Všetci spolupionieri fandili vtedy ešte aktuálnemu majstrovi sveta Karpovovi. Tak som sa rozhodol podporovať Kasparova. Aby sme sa nenudili, v krúžku vznikla stávka – ak vyhrá Karpov, zjem polovicu dážďovky, ak vyhrá Kasparov, všetci ostatní zjedia dážďovkinu polovičku. Napokon vyhral Kasparov. Vcelku jednoznačne. Dážďovku nik nezjedol. Tiež jednoznačne. Vďaka výhre Kasparova som získal svoje prvé (až do roku 89 aj jediné) morálne víťazstvo a znenazdajky som sa s ním spriaznil.

Tak preto ma potešilo, že sa Kasparov predvedie v Bratislave. Priaznivci poťahovania pešiakmi a inými figúrami dozaista ocenia simultánnu exhibíciu, v ktorej Garry odohrá v piatok 14. októbra o 18:00 v hoteli Crowne Plaza rovných dvadsať partií.

Navyše, šachový portál HrajSach.sk organizuje internetový turnaj pre rekreačných šachistov (čiže pre tých, ktorí vedia sotva pravidlá), v ktorom sa dá vyhrať účasť v spomínanej simultánke.

Zaťahať si so šesťnásobným exmajstrom sveta je možné aj iným, trošku nákladnejším spôsobom. Hráčsky poplatok za partiu je okrúhlych tisíc evri. Nie zrovna málo. Potencionálneho záujemcu možno poteší, že sa Kasparov rozhodol venovať výťažok charite.  

Chvíľku som sa zamýšľal nad dôvodmi – povedzme si pravdu – nenízkych finančných nárokov pána sveta šachu. Isté je, že o partií proti Kasparovovi možno vravieť aj vnukom. A tí vnuci možno dajú na známosť svojim vnukom, že sú vnukmi človeka, ktorý hral proti vtedy ešte živému Kasparovovi. Ak by som mal vo vienku nepotrebnú tisícku, zadovážil by som si prestíž tohto druhu. Vnuci koľkých vnukov by inak o mne vedeli?

Či jeden, či desiati, prídem sa tam aspoň pozrieť. Keď sa ma budúci vnuci budú pýtať netypickú detskú otázku “Koho známeho si už videl?”, nezostane mi prázdno v ústach.