Čiasi Tvár

Poznáte to. Internety okukané, na facebúku stále tí istí, na gúgl+ nikto, správy nudia, maily žiadne.

V práci ešte tri hodiny musím čučať, bezcielne klikanie obrazovkou ubíja viac než práca samotná. Excel je vyplnený, maily odoslané, roboty nieto. Rád by som niekam klikal, aspoň trošku zmysluplne. Veď zamyslenej hlave čas rýchlejšie ubieha.

Premýšľal som, že nad niečím sa budem zamýšľať. Čítať básne? To sotva. A aj tak väčšina za veľa nestojí. Hrať Farmville? Nemám rád zeleninu a asi by som si tam ani príliš nepodumal. Starcraft? Neznie zle. Marí sa mi, že som sa v tých bojoch, kedysi dávno, ešte za čias študentských, internátových, dosť naklikal a aj mozog potrápil.

Nadšene gúglim „starcraft free download“ a v tom buch do stola. Uvedomil som si pár základných faktov. Za chrbtom šéf, vedľa chrbtu z oboch strán činorodí kolegovci. V tejto zostave by sa hra síce spustila, ale okato. A ja nerád v pozícii tŕňa v oku.

Tak čo teraz, človek znudený? Trebalo by mi niečo podobné ako Starcraft, niečo premýšľavé, klikavé, kľudné. Avšak nie na celú obrazovku. Najlepšie s možnosťou náhleho a bezujmového zminimalizovania.

Windows míny? Alebo Solitare? Šachy? Srdcia? Už z názvov treští nuda.

I keď… Ten šach vlastne nemá od Starcraftu príliš ďaleko. Jasné, že má, ale v podstate nemá. Rozumiete. Lenže hrať proti umelej inteligencii? To už radšej tie míny. Alebo piškvórky proti môjmu virtuálnemu ja.

Vravím si v duchu, že možno nejakí šachoví maniaci spravili nejakú aplikáciu, v ktorej sa poťahuje. A s kúskom šťastia ju aj nájdem. Skúsim. Skúšam.

Do gúglu neisto ťukám spojenie slov „hrat sachy“. A objav! Internet je šachom priam zaplavený! Jeden mi ponúka „Bleskové šachy! Hraj nyní! Každý hráč má pouze pět minut.” Päť minút? Trošku šetria, zdá sa. Všelijaké RoboChesse a stránky s príliš veľa výkričníkmi preventívne preskakujem. Nuž, veľa toho nezostalo. Nadšenie opadá.

Ako principiálny konzervatívec som principiálne neťukol na „HrajSach.sk je revolučný šachový server, kde môžete hrať online šach zdarma proti stovkám hráčom alebo proti programom.“ Slovo revolúcia znie desivo, pochybne, agresívne, priam až navodzuje vojnu, minimálne občianskú. Skrátka znie všelijak, len nie dobre. No za každým slovom, hoc aj pochybným, sa skrýva nejaký obsah. A možno aj iný, než slovo naznačuje. Preto nedbám a klikám.

Udalosti už šli v rýchlom strihu. Klik prvý, klik druhý, klik tretí a zrazu oproti mne sedí voľajaký údajne Rumun. Hýbol pešiakom!

Ani som si nestihol osviežiť pohyby figúriek, tak som opakoval po ňom. Hýbali sme peškami hýbali. Svorne a húfne. Čo ak nevie ťahať inak než pešiakmi? Juch, objavil som jeho slabinu!

Metódou pokus-omyl sa moja doteraz spiaca kavaléria razom dostala na Rumunovu polovicu ihriska. Čo viac, vnikla až do intímnej zóny rumunského kráľa. Najprv som mu rozframforcoval veže, kone, všeličo, všetko. Ani nimi nehýbal, chýbať mu isto nebudú. A do nahého kráľa sa tlčie istotne ľahšie.

Ťahám ťahám, zúrivo, ale s rozmyslom. Pofidérne som mu kráľovnou napadol kráľa, že nech sa zľakne. Či sa zlakol, to aj mňa zaujíma. Každopádne systém oznámil, že som vyhral. Závan útoku bol napokon smrteľný zásah. Pešiačikový expert podľahol. A mne je fajn.

Moja prvá výhra v šachu od čias, kedy som na strednej škole v triednom prebore porazil istú dámu menom… Už si ani nepamätám. Nie je to ani podstatné.

S dobrou náladou sa mi v druhej partičke ľahko ťahalo. Ale krátko. Dostal som nakladačku ako taký predškolák.

Ale o tom až nabudúce, ak vôbec. O prehrách sa nepíše s ľahkosťou. A ani ľahko.

Inuchodom, ak by ste si mysleli, že neexistuje šachista ťahajúci iba peškami a že som Vás tu naťahoval vlastnými predstavami:

Prvá výhra